Mal som asi 12 rokov, keď mi zubný lekár povedal, že musím nosiť strojček. Moja mama bola z toho hotová asi viac ako ja, keďže som ani nechápal, načo to je a prečo to musím nosiť. Po pár vyšetreniach som sa s mamou v deň D dostavil k zubárovi, ktorý mi mal nasadiť drôty na zuby.
Čakali sme v ambulancii, ja som sa hral s nejakými hračkami, alebo už si nepamätám čo som robil, keď sa moja mama postavila, vzala za ruku a odvliekla ma z ambulancie preč. A tak sa začal môj príbeh.
Po pár rokoch, konkrétne 11-tich, som sa viac nemohol na seba pozerať do zrkadla. Teda mohol, ale musel som mať zatvorené ústa, pretože pokrivené zuby mi deformovali inak peknú tvár :) Usmieval som sa len ak ma fakt niekto rozosmial. Bol som stále vážny a aj keď som bol opitý niekde na diskotéke, tak som si stále dával pozor, keď ma niekto fotil. "Len maj zavreté ústa, nechceš predsa, aby niekto videl tvoje zuby." Stále som bol opatrný aj keď viem, že zakryť sa mi to stále nepodarilo.
Teraz, keďže som už nejaký ten rok-dva finančne nezávislí a z pod kontroly mojej mami, ktorá sa o mňa stále bála a ešte bojí, som sa rozhodol s týmto mojím problémom niečo urobiť. Rozhodol som sa dať si zuby do poriadku.
Môj prvý krok bol návšteva v súkromnej zubnej ambulancii s požiadavkou: Chcem mať rovné zuby, najlepšie hneď. Zubár mi povedal, že tak môžem vám spraviť zubné mostíky, ale to by ste prišli o zdravé zuby a to si nedám na zodpovednosť. Poslal ma k zubnej ortopedičke, ktorá súhlasila s názorom estetického lekára. Poradila mi aparát.
No moja požiadavka bola, aby ho bolo čo najmenej vidieť. Ukázala mi možnosti a ja som si vybral strojček, ktorý je z brúseného kryštálu, teda je priesvitný a skoro ho vôbec nie je vidieť. Tiež mi poradila, aby som si nedával drôtik, ktorý by taktiež nebolo vidieť, keďže sa čistením jeho farba ošúcha a bude neestetickí čierny. Jediná vec, ktorú mi teraz vidieť na zuboch je jemne tenký drôtik. S tým sa dá žiť nie?
Tento blog vzniká na základe môjho monitorovania priebehu liečby 23 ročného chalana, ktorý sa rozhodol pre krajší úsmev niečo robiť. Pokúsim sa písať názory okolia, moje pocity a pokroky v liečbe. Asi chcete vedieť ako moje zuby vyzerali, no žiaľ nemám fotku. Bolo to príliš bolestivé pozerať sa na to, tak som fotky nerobil.
Strojček mám od včera, teda 2.2.2010. Predpokladaný koniec liečby je stanovený klasicky na jeden a pol roka až tri roky. Uvidíme, ako dlho to potrvá. Zatiaľ toľko. Priebežne budem blog aktualizovať a dopĺňať fotkami priebehu liečby.
Peace folks
Komentáre
zvladnes to